..:: O REKLAME ::..

Emócie možno definovať ako stav citového vzrušenia, ktorý je sprevádzaný určitým druhom a úrovňou biochemickej aktivity mozgu a tela. Aj keď reklamní pracovníci môžu vzbudzovať rôzne emócie s cieľom zaujať spotrebiteľa, k niektorým sa uchyľujú častejšie. Ide predovšetkým o rodičovský inštinkt, lásku ku zvieratám, strach, sexuálne vzrušenie a zvedavosť. 

Erotika - zmyselné činnosti, zvodné modelky a eroticky zafarbené epizódy vzbudzujú bezpochyby zvýšenú pozornosť niektorých skupín spotrebiteľov, napríklad teenagerov a dospelých, a to veľmi efektívne. Existujú aj smernice pre využitie sexu v reklame a ako príklad môžu slúžiť napríklad nasledujúce:

+ Chovať sa k spotrebiteľovi ako k inteligentnému človeku.

+ Používať sexuálne symboly ako dráždidlo, nech sa nevyjadrujú otvorene, len naznačujú.

+ Používať sexuálne symboly s humorom a rešpektom.

+ Spájať ich s jasnými výhodami produktu.

Ďalšia užitočná emócia je zvedavosť a reklamný pracovníci ju vzbudia vytvorením tušenia, príklad je uvedenie auta na trh, pričom sa najprv oznámi dátum, neskôr kategória auta a napokon konkrétne podrobnosti o ňom. Spôsobov, ktorými reklama môže zaujať je ešte mnoho, aj objavenie zvierat v reklame je pôsobivé, pretože mnoho ľudí ich spontánne miluje. Malé deti zase zaujmú rodičov, etc. Emócie majú oproti logike niekoľko výhod. Za prvé nevzbudzujú prirodzenú ochranu diváka, pretože ho vťahujú do deja a odvádzajú pozornosť od toho, že cieľom reklamy je presvedčiť. Za druhé emócie vyžadujú od diváka menej úsilia ako logické argumenty, ktorým musí naslúchať a hodnotiť ich. A samozrejme podnety vzbudzujúce emócie sú spravidla zaujímavejšie a ľahšie zapamätateľné ako suché údaje, prípadne argumenty.

Taktiež má však aj nevýhody. Nepriame získanie pozornosti pre produkt vlastne uberá čas v reklame samotným informáciám o produkte, divákom taktiež môže ujsť dôležité posolstvo, pretože sú zaujatí pocitmi. Okrem toho negatívnym emóciám sa môžu spotrebitelia podvedome brániť.